Domáce zvieratá sa často otrávia potravou, ktorú im pripraví človek.

Zvieratá sú inteligentné bytosti a naozaj sú schopné prežiť bez našej neustálej kontroly a našich rozhodnutí z obmedzeného vedomia človeka. Všetky naše rozhodnutia tvoríme na báze domnenky, pretože nikto z nás nie je kôň ani pes. Sme ľudia a naša optika je limitovaná týmto živočíšnym druhom. 

Samoliečba zvierat je tak jednoduchá, že v tejto dobe sa to veľmi ťažko chápe. Žijeme v neskutočnom konzume, vyskakuje na nás denne milión reklám, ako žiť, čo jesť, ako rýchlo dýchať a samozrejme sociálne siete plné radcov, ktorí poznajú všetky smrteľné rastliny a nebezpečné situácie pre Vaše zvieratá. 

Nedávno na mňa vyskočila otázka na sociálnej sieti, kde sa pani opýtala, či môže nechať orech vo výbehu pre kone. To čo sa pod jej otázkou rozbehlo bolo neskutočné. Toľko smrteľných rád a odporúčaní, že som sa aj ja zľakla. 

Fenomén “poďme sa všetci báť a hlavne “majme všetko pod kontrolou” je v tejto spoločnosti veľmi obľúbený. Avšak toto naladenie je vo svete zvierat veľmi obmedzujúce a naozaj im znemožňuje žiť plnohodnotný ZVIERACÍ život. Máme nulovú dôveru v schopnosť zvierat prežiť v tejto dobe. A pritom keď sa pozrieme do histórie, kým sa ľudia až tak príliš nezačali angažovať, tak sme tu mali veru o pár kusov navyše.  

Človek svojím zásahom mnohokrát nerešpektuje prírodu a život v nej. Skúsme si uvedomiť si, že bez nás by sa tu tým zvieratám žilo ľahšie, a ani jeden kôň by nezomrel prechádzajúc popri orechovom strome, pretože by mal dostatok trávy a nebol by limitovaným kôpkou sena, ktorú mu jeho majiteľ pripravuje v presnom čase. Ten strom by mu slúžil ako tieň, prípadne jeho listy by mu užasne pomohli v boji proti parazitom. Príroda a zvieratá žijú prirodzene v synergií, pretože si navzájom slúžia a neobmedzujú sa.

K otrave potravou dochádza v prírode presne vtedy, keď zviera nemá čo žrať, alebo je do jeho dennej potravy zamiešané niečo, čo je pre neho nevhodné, ale hlad mu nedovolí konať inak.  Takáto situácia vzniká hlavne v domácom prostredí, kde je limitovaná plocha na ktorej kôň žije, počet zvierat na m2 a limotvané množstvo potravy. Ešte by som pridala takú častú ľudskú domnenku, že kôn či iné zviera potrebuje danú vec,ale ak prejaví svoju nevôľu, majiteľ si myslí, že vymýšla a bylinu či doplnok zamieša do jeho potravy. Ešte ju nejako "dochutí" tým, čo má zviera rado a problém môže začať. Toto je častý spôsob otravy u domácich zvierat. 

Zvieratá sú inteligentné bytosti a naozaj sú schopné prežiť bez našej neustálej kontroly a našich rozhodnutí z obmedzeného vedomia človeka. Všetky naše rozhodnutia tvoríme na báze domnenky, pretože nikto z nás nie je kôň ani pes. Sme ľudia a naša optika je limitovaná týmto živočíšnym druhom. 

Vo svojej praxi sa stretávam aj s tým, že nechať seno ad libitum môže byť pre niekoho neprípustné, pretože nevie koľko ten kôň vlastne zožral. A vzápätí podľa vlastného uváženia nakúpi rôzne byliny a doplnky a pridáva ich denne do stravy, a pritom ich zviera nepotrebuje. 

Pri samoliečbe koní mnohokrát ukazujem klientom, že byliny, ktoré pridávajú do stravy, zviera samostatne ani neovonia. Je to jasný znak toho, že ich nepotrebuje. Ich čuch neustále spolupracuje s potrebami tela v danom momente. 

Takto to funguje aj u ľudí, avšak naša myseľ je silnejšia a presne “vie” pod vplyvom vonkajších faktorov vyhodnotiť čo potrebujú zvieratá a niekedy aj sused, ale isté je, že vedome zabúdame na to, čo by sme potrebovali my sami.

#zoofarmakognózia #samoliečbazvierat

Laura